Bude to až príliš blízko.

15. februára sa očakáva prelet asteroidu vo vzdialenosti len 27700 km od zeme, čo je bližšie než, niektoré telekomunikačné satelity a 10x bližšie než je obežná dráha mesiaca, takže sa teraz počíta presná dráha, aby bolo jasné, či niektorý zo satelitov nebude ovplyvnený.

“Je to to pozoruhodný prelet asteroidu tejto veľkosti,” povedal Paul Chodas výskumný pracovník NASA. “Stáva sa to len raz za pár dekád”.

Obrovská skala, veľkosti polovice futbalového štadióna bol spozorovaný pred rokom v observatóriu La Saga v južnom Španielsku.

nAj keď výpočet trajektórie vylučuje momentálny dotyk so zemou, nie je isté, čo bude v budúcnosti, pretože u asteroidov tejto veľkosti je možné vypočítať presnú dráhu až keď je v určitej vzdialenosti od zeme.

Pravdepodobnosť kolízie asteroidu tejto veľkosti je raz za 1200 rokov a výsledkom by bol lokálne zničenie zeme na úrovni niekoľkých megaton TNT.

 

Nedávno zaznamenaný to energie a častíc z kvazaru SDSS J1106+1939  – (quasi-stellar radio source) bol 2 miliardy krát žiarivejší, ako slnko a 100x väčší, ako žiarenie celej našej galaxie.

Kvazary boli pôvodne považované za hviezdy, ale ukazuje sa, že sú to obrovské objekty, ktoré obklopujú čierne diery v strede galaxii.  Zatiaľ čo čierne diery pohlcujú všetko v ich okolí, kvazary, ktoré ich obklopujú, vyvrhujú materiál obrovskou rýchlosťou. Lúč energie a hmoty z kvazaru sa šíri neuveriteľne veľkou rýchlosťou a jeho dosah je približne 1000 svetelých rokov.

Čítať ďalej →

Na základe pozorovaní, ktoré boli urobené zariadením HiCIAO (High Contrast Instrument for the Subaru Next Generation Adaptive Optics) a infračervenou kamerou a spektrografom (IRCS) ktoré sú namontované na Japonskom teleskope na Mauna Kea na Havaji, bola objavená exoplanéta, ktorá má hmotnosť 13-tich Jupiterov.

Nie je ešte isté, či ide o planétu, alebo o malé slnko, tzv. hnedého trpaslíka, hoci spektroskopická analýza ukazuje, že jeho plynné zloženie je podobné iným exoplanétam v iných sústavách.

Čítať ďalej →

Pred miliardami rokov stekalo po svahoch krátera Gale dosť vody na to, aby prenieslo štrk do jeho stredu. Zistila to sonda Curiosity a nedávno to publikovali členovia NASA na tlačovej konferencii.

Zalomený tvar 15 cm hrubej vrstvy odhaľuje kúsky skaly zaguľatenej do štrkovej guľatosti v prúde vody.

Orbitálne snímky ukazujú, že v blízkosti sklonu krátera Gale sa určite nachádzal bol útvar kónického tvaru, ktorý vznikál, keď sa voda so sedimentami rozlievala po stenách krátera.