Curiosity našla na Marse uhlík

NASA Curiosity Mars rover našla na Marse zlúčeniny uhlíka, ale stále ešte nie je jasné, či je to bežné zloženie pôdy na Marse, alebo len kontaminácia z vonku.

Jedným z hlavných cieľov Curiosity je zistiť prítomnosť organických molekúl na Marse vrátane uhlíkových, ktoré sú základnými stavebnými dielcami organického života.

Odobraté vzorky pôdy ktoré boli analyzované v piecke robota ukázali reakciu uhlíka a vodíka s chlorinom a ktorá vytvorila organické molekuly.

Zatiaľ je stále ešte možné, že uhlíkové molekuly nepochádzajú z Marsu, alebo sú len súčasťou anorganických hornín, takže je predčasné predchádzajúce tvrdenie, že o Marse sa budú prepisovať učebnice a bude potrebné overenie.

Data plánujú v NASA neskôr porovnať s konečným cieľom, ktorým je asi 5-kilometrov vysoká hora Aeolis Mons, na
ktorej sa nachádzajú vrstivy staré okolo 3 miliardy rokov, teda pochádzajú z obdobia, keď bol Mars pravdepodobne ešte teplý a vlhký a mohol byť vhodným miestom pre život.

Zdroj: Newscientist

Mars Curiosty ochutnala prvú vzorku pôdy

Kúsky jemného piesku a prachu, ktoré tím pracovne nazval Rocknest, boli prvou vzorkou, ktorú Mars Curiosity  vložila do naväčšieho zo svojích prístrojov nazvaného SAM (the Sample Analysis of Mars).

Uložený vo vnútri vozítka, SAM analyzuje chémiu vzoriek a zameriava sa zvlášť na chemické látky, zodpovedajúce prostrediu, ktoré je vhodné pre život. NASA sa zatiaľ vyjadruje obozretne, ale niektoré výsledky analýzy sa vraj zapíšu do učebníc.

SAM

Záznam z ľavej kamery Mastcam na Mars rover Curiosity ukazuje kryty dvoch vstupných lievikov SAM

Vzorka pochádzala z rovnakého materiálu, aký bol analyzovaný nedávno pomocou prístroja CheMin, určeného na
mineralogickú analýzu a ktorý ukázal, že mineralógia Marsu je podobná bazaltickým vulkanickým horninám na Havaji.

Obrázky, ktoré boli zosnímané pomocou Mast Camera na NASA Curiosity rover ukazujú vrchnú časť Marťanskej pôdy nazvanej Rocknest

Obrázky, ktoré boli zosnímané pomocou Mast Camera na NASA Curiosity rover ukazujú vrchnú časť Marťanskej pôdy nazvanej Rocknest

Predým SAM analyzoval vzorky Marťanskej atmosféry, ktorá je 100 x redšia, ako tá na Zemi. Zameriava sa na hľadanie stôp metánu, ktorý by naznačoval výskyt života a CO2. Prvé výsledky naznačujú, že dnešná atmosféra na Marse sa líši
od tej pôvodnej a pravdepodobne vrchné vrstvy atmosféry Marsu postupne unikli do medziplanetárneho priestoru.

Paul Mahaffy , ktorý je šéfom výzkumu v NASA Goodard Space Flight Center povedal, že urobili množstvo analýz a plánujú ďalšie vzorky, aby potvrdili analýzu.

Zdroj: NASA

 

Hormóny lásky nás chránia pred neverou

Je mi verný, alebo neverný? Aj vy si kladiete túto otázku? Vedci sa to teraz pokúsili preskúmať.

Výsledok nového výskumu, ktorý bol publikovaný v časopise Journal of Neuroscience ukazuje, že hormón oxytocín, známy aj ako hormón lásky naladí mužov, ktorí majú partnerky k tomu, aby si udržiavali určitý odstup od atraktívnych žien.

Oxytocín - hormón lásky

Oxytocín – hormón lásky zdroj: stock.xchng

“Predošlé štúdie na zvieratách ukázali, že oxytocín je zopovedný za monogamné správanie sa zvierat”, povedal Rene Hurlemann z Univerzity v Bonne. “Teraz sme dokázali, že oxytocín má podobné účinky
aj na ľudí.” Čítať ďalej

Vedci vynašli materiál citlivý na dotyk, ktorý sa dokáže sám vyliečiť.

Skupina chemikov a inžinierov zo Stanfordu pod vedením profesorky Zhenan Baovej vyrobila prvý umelý syntetický materiál, ktorý je citlivý na dotyk a zároveň dokáže vyliečiť sám seba pri bežnej izbovej teplote.

Naša koža má unikátne schopnosti. Jednat je citlivá na dotyk a teplo a zároveń dokáže vyliečiť drobné poranenia. Vedci teraz vyrobili niečo podobné.

V posledných 10 rokoch bolo veľa pokusov vyrobiť “umelú kožu”, ale vyrobené materiály mali stále množstvo nedostatkov.

Čítať ďalej

Vo Francúzku našli takmer kompletnú kostru mamuta

Archeológovia vo Francúzku našli zriedkavú fosíliu – takmer kompletnú kostru dlhosrstého mamuta.

Kosti, ktoré pochádzajú zo zvieraťa, ktoré obývalo zem pred 200 000 až 50 000 rokmi, sa našli náhodou, pri odkrývaní starého rímskeho mesta 50 km od Paríža.

Kosti mamuta

Kosti mamuta

Je to len jeden z troch nálezov, ktoré sa našli vo Francúzku za posledných 150 rokov. Takéto objavy sú typické skôr pre Sibír. Archeológovia sa teraz snažia zistiť príčinu smrti. Je možné, že mamut sa utopil v rieke, alebo bol ulovený Neandertálcom.

Takmer neznáma veľryba

Nedávno bola objavená zriedkavá veľryba, ktorá je zatiaľ takmer neznáma pre vedecký svet.

Doteraz boli tieto veľryby známe len z kostí,ktoré sa zachovali pár storočí a toto je prvý dôkaz, že nevymreli. Dospelý jedinec je 5 metrov dlhý a vyznačuje sa predĺženou hlavou. Pravdepodobne žijú ďaleko od pobrežia v hlbokých vodách oceánu a len zriedkavo vyplaví more uhynuté jedince.

Zriedkavá veĺryba

Zriedkavá veĺryba Mesoplodon traversii

Veľryba a jej mláďa boli nájdené na pláži OPAP Beach na Novom Zélande, následne boli  analyzované vzorky DNA. Objav zriedkavej veľryby je aj dôkazom toho, ako málo ešte vieme o živote v
oceánoch.

Muž zdolal 10 poschodí mrakodrapu na bionických nohách

Zac Vawter, 31 muž s amputovanými nohami zmenil históriu keď ako prvý zdolal na bionických nohách, ktoré sú ovládané jeho mysľou jeden z najvyšších mrakodrapov Chicago  Willis Tower.

Bolo to prvé verejné predstavenie bionických nôh v priamom prenose SkyRise Chicago a vďaka tomu sa na charite vyzbieralo viac peňazí pre rehabilitačný ústav v Chicagu.

Ako Vawter rozmýšľal o chodení po schodoch, všetky motory a prevody fungovali synchrónne z jeho mysľou.

Stúpanie na 103 poschodie mrakodrapu mu trvalo 45 minút.

Zostáva už len dúfať, že sa možnosti bionických nôh dostanú z momentálne výskumnej fázy aj pre širšie vyžitie.

 

Ako zmrzne kvapka vody

Kvapka vody môže dosiahnúť úplne nový tvar, keď sa zmrazí, zistili a odfotili to vedci, ktorí sa zaoberajú fyzikou kvapalín..

Ladova kvapka

Kredit: Oscar R. Enríquez, Álvaro G. Marín, Koen G. Winkels, a Jacco H. Snoeijer, Physics of Fluids Group, University of Twente, Enschede, Holandsko

 

Aby bolo možné pozorovať tieto účinky, výskumníci kvapkali vodu na tanier, ktorý bol schladený na -20   stupňov Celzia. Od 18 sekundy zaznamenávali postupné zmrznutie vody.Počas záverečnej fázy zmrznutia kvapky vytvorili špicatý hrot a nakoniec začali vytvárať jemné ľadové kryštály.

Zaujímavá špirála smrti okolo umierajúcej hviezdy

Je to prvý krát, čo vedci dostali 3-D informáciu o nezvyčajnej špirále smrti v okolí umierajúcej hviezdy a tak nám poskytli ukážku toho, čo naše slnko čaká v ďalekej budúcnosti.

 

Špirála smrti

Špirála smrti  zdroj ALMA

 

Astronómovia s použitím ALMA teleskopu našli nezvyčajmú špirálu okolo staršej hviezdy a predpokladajú, že je to ukážka umierajúceho červeného obra.

Hviezda R Sculptoris je typ hviezdy, ktorá môže vzniknúť vo veľkosti od nášho slnka, po 8x väčšiu.

Po ukončení aktívneho života hviezdy sa premení na červeného obra, ktorý môže po svojom rozpadnutí produkovať veľké množstvo
prachu a plynu a poskytnúť tak základný materiál na stavbu nových hviez, planét  a nakoniec aj nás.

štúdia bola publikovaná v časopise Nature

Arktický ľad pokračuje v poklese

Arktický ľad opäť poklesol na minimálnu úroveň.

Arktický ľad

Arktický ľad – AP foto U.S. National Snow and Ice Data Center

Potom, ako sa Arktický ľad zmenšil na minimálne nameránú úroveň, vedci oznámili, že neboli pripravený na takýto razantný pokles. Obrázok ukazuje množstvo ľadu v Arktíde 16. sept. 2012 a žltou čiarou je vyznačené priemerné množstvo ľadu namerané v roku 1979 do 2000.